Dnes, možno viac ako inokedy predtým, je potrebné si uvedomiť, že rozdielnosť môže byť prínosom. Že byť iný, neznamená neschopnosť rásť, tvoriť a učiť sa. Byť iný totiž znamená napĺňať tento svet zvláštnym tajomnom, pred ktorým každý ostáva stáť so zatajeným dychom. Znamená to otvárať svojou prítomnosťou oči tým, ktorí dávno zabudli, čo je v živote podstatné.
Čo je mentálne postihnutie ?
Mentálne postihnutie je vlastne nedostatok rozumových schopností, pričom hlavnou príčinou je poškodenie mozgu v rozličných vývinových štádiách. Častokrát je spojené s inou poruchou - zmyslovou alebo motorickou. Takéto deti majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Ľudia s mentálnym postihnutím často na seba upozornia v spoločnosti zmeneným správaním, ktoré sa často líši od noriem správania.
Pohľad na zdravé dieťa nás obyčajne napĺňa radosťou. Pohľad na dieťa s postihnutím býva zmiešaninou pochybností, strachu, ostychu... Ak sa všetky tieto pocity dajú bokom, zistíme, že aj napriek bolesti môže byť aj tento pohľad radostný. Sprevádzať dieťa s postihnutím na jeho ceste býva pre rodičov zložité a plné neznáma. Prichádza strach z toho, kam bude dieťa chodiť do školy, ako sa zaradí do spoločnosti, aké zdravotné problémy sa môžu ešte vyskytnúť, čo s ním bude v starobe.
Do týchto strachov vstupujú ľudia, ktorí si prácu s ľuďmi s postihnutím zvolili slobodne a možno sú to mnohokrát oni, ktorí prinášajú úľavu a pocit istoty aj rodičom. Na každé dieťa sa pozerajú s nádejou a trpezlivo sa snažia viesť ho cez predškolskú prípravu, cez roky povinnej školskej dochádzky, hľadajú miesto, kde by už mladý človek mohol začať tvoriť a rozvíjať svoje pracovné zručnosti. Ich práca by však bola zbytočná, ak by sa nemenil aj pohľad spoločnosti.
Na Slovensku je mnoho združení, ktoré pomáhajú ľuďom s mentálnym postihnutím. Sú to neziskové organizácie, ktoré napomáhajú skvalitňovať život a vyvíjať činnosti smerujúce k ich integrácii. Najväčšiu zásluhu však majú ľudia, ktorí sa im venujú, pracujú s nimi a snažia sa aspoň o trošku skvalitniť ich život a posunúť ich učenie aspoň maličký kúsok vpred.
Nakoniec by sme si všetci mali uvedomiť vlastnú zodpovednosť na vytváraní prostredia, v ktorom by títo ľudia mohli šťastne a slobodne žiť a obraciam sa na Vás, ktorým ich osud nie je ľahostajný, aby sme spoločne vytvárali spoločnosť, kde každého inakosť bude príležitosťou stať sa rovným so všetkými.